Preskočiť na obsah

Prečo sa dojazd batérie vášho elektromobilu znižuje rýchlejšie, než predpokladajú laboratórne testy

Prečo sa dojazd batérie vášho elektromobilu znižuje rýchlejšie, než predpokladajú laboratórne testy, keď začnete rýchlo nabíjať v horúčave

Dvanásť rokov som sa zaoberal lítium-iónovými batériami v elektrických vozidlách a rozdiel medzi údajmi z laboratórnych cyklov a tým, čo sa skutočne deje na ceste, je stále väčší, než väčšina ľudí očakáva. Batérie, ktoré po niekoľkých tisícoch kontrolovaných cyklov v klimatizovanej komore vyzerajú v poriadku, často vykazujú rýchlejšiu stratu kapacity, akonáhle sú pravidelne podrobené rýchlemu nabíjaniu jednosmerným prúdom pri okolitej teplote nad 30 °C. Hlavným faktorom nie je kalendárny vek – je to kombinácia vysokých nabíjacích rýchlostí a zvýšených teplôt článkov, ktoré systém riadenia teploty nedokáže úplne kontrolovať počas po sebe idúcich nabíjacích cyklov.

Väčšina súčasných akumulátorových batérií pre elektromobily využíva články typu NMC alebo LFP s kvapalinovým chladením. V laboratórnych podmienkach je možné presne regulovať teplotu článkov a obmedziť rýchlosť nabíjania, takže zachovanie kapacity po 1 000 ekvivalentných úplných cyklov sa často drží nad hranicou 90 %. Na ceste musí chladiaci okruh zvládnuť nielen teplo z článkov, ale aj teplo absorbované z okolitého vzduchu a vozovky. Keď vodič v horúci deň pripojí vozidlo k nabíjačke s výkonom 150–250 kW, teplota článkov môže vystúpiť až na hodnotu okolo 40 °C, a to aj pri plnom výkone chladiaceho systému. Tento teplotný rozsah urýchľuje vedľajšie reakcie na rozhraniach anódy a katódy.

Laboratórne výsledky z kontrolovanej porovnávacej štúdie

Podrobili sme dve sady modulov z tej istej výrobnej šarže zrýchleným testovaniu. Jedna sada bola cyklovaná pri teplote 25 °C s maximálnou rýchlosťou nabíjania 1C. Druhá sada bola cyklovaná pri teplote článkov 40 °C s rýchlosťami nabíjania až 2,5C, aby sa simulovalo opakované rýchle nabíjanie jednosmerným prúdom. Po 800 ekvivalentných úplných cykloch skupina testovaná pri 25 °C stratila približne 6 % kapacity. Skupina testovaná pri 40 °C s vysokou rýchlosťou stratila 11–13 %. Nárast impedancie bol tiež vyšší v skupine testovanej pri vyššej teplote – približne 18 % oproti 9 %. Rozobratie po teste odhalilo hrubšie vrstvy SEI a viac dôkazov o usadzovaní lítium na anódach u článkov s vysokou teplotou a vysokou rýchlosťou nabíjania. Rozdiel nebol v absolútnych číslach dramatický, ale bol konzistentný a dostatočne veľký na to, aby vysvetlil, prečo niektoré vozidlá strácajú znateľný dojazd ešte dávno predtým, ako tachometer dosiahne počet najazdených kilometrov, pri ktorom by podľa záručných podmienok mali.

Prípadová štúdia z prevádzky vozového parku v horúcom podnebí

Dopravná flotila prevádzkujúca elektrické dodávky v regióne, kde sa denné teploty pravidelne pohybujú v rozmedzí 35–38 °C, začala po približne 18 mesiacoch hlásiť rýchlejší úbytok dojazdu, než sa očakávalo. Dodávky sa väčšinou nabíjali cez noc striedavým prúdom (AC), vodiči však počas pracovných zmien dvakrát alebo trikrát týždenne využívali aj rýchlonabíjačky jednosmerného prúdu (DC). Údaje zo zariadení vo vozidlách ukázali, že počas týchto rýchlonabíjacích cyklov teplota článkov často dosahovala 42–46 °C, hoci chladiaci systém bol aktívny. Priemerná strata kapacity v celej flotile dosahovala približne 8–9 % ročne namiesto 3–4 %, ktoré naznačovala miernejšia prognóza výrobcu založená na prevádzkovom cykle. Vozidlá, ktoré zostali pri nabíjaní striedavým prúdom a vyhýbali sa najteplejšej časti dňa, vykazovali približne polovičnú mieru straty. Keď flotila zaviedla jednoduché pravidlo – obmedziť rýchle nabíjanie jednosmerným prúdom, ak bola teplota okolia vyššia ako 32 °C, a následne batérii poskytnúť 20–30 minút aktívneho chladenia – ročná miera strát klesla bližšie k 5 %. Samotné batérie sa nezmenili; zmenil sa prevádzkový cyklus.

Čo sa v skutočnosti prejavuje pri každodennom používaní

Systémy riadenia teploty vo väčšine súčasných elektromobilov sú dimenzované na kombináciu bežnej jazdy a príležitostného rýchleho nabíjania, nie na opakované fázy vysokého výkonu pri vysokej okolitej teplote. Chladiaca kvapalina síce dokáže odvádzať teplo, ale dochádza k časovému oneskoreniu, a články v strede modulu sa často prehrievajú viac ako senzory v blízkosti chladiacich dosiek. Z hľadiska životnosti zvládajú batérie LFP teplo lepšie ako mnohé batérie NMC, ale aj tak strácajú viac kapacity, keď sú počas nabíjania pravidelne vystavené teplotám nad 40 °C, než naznačujú údaje z cyklov pri izbovej teplote.

K poklesu dojazdu v reálnych podmienkach prispieva aj to, že vodiči si tento pokles všimnú a začnú nabíjať častejšie, čo vedie k väčšiemu počtu nabíjacích cyklov s vysokým prúdom. Laboratórne testy, ktoré uvádzajú 1 000 alebo 1 500 cyklov do 80 % kapacity, zvyčajne predpokladajú kontrolovanú teplotu a mierne nabíjacie rýchlosti. Akonáhle k tomu pridáte trvalé teploty článkov v rozmedzí od nízkych do stredných 40 °C a viacero rýchlych nabíjacích cyklov jednosmerným prúdom týždenne, mechanizmy starnutia v dôsledku kalendárneho času a počtu cyklov sa sčitujú rýchlejšie, než ukazujú tieto grafy.

Ak elektromobil v horúcom podnebí stráca dojazd rýchlejšie, než sa očakávalo, v prvom rade stojí za to skontrolovať, ako často sa nabíja rýchlym jednosmerným nabíjaním a aké teploty článkov sa počas týchto nabíjacích cyklov skutočne dosahujú. Rozdiel medzi akumulátorovým modulom, ktorého teplota sa drží okolo 30 °C, a tým, ktorý pri zaťažení pravidelne dosahuje 45 °C, je dostatočne veľký na to, aby ovplyvnil rýchlosť degradácie o niekoľko percent ročne, aj keď všetko ostatné vyzerá normálne.